Z univerzity do Disneylandu, z Disneylandu do wagamama – neuveriteľná cesta jednej manažérky

26. februára 2020

Za generálnou manažérkou tejto prevádzky ideme do Parndorfu. Katka Húsková tu vedie wagamama. Vonku je sychravo a fúka silný vietor. Asi preto tu majú toľko veterných elektrární, pomyslíme si.

Keď prichádzame do Parndorfu, parkovisko je plné. Napriek tomu, aké je počasie a že je doobedie pracovného dňa, je tu kopec ľudí. My ideme za nosom a hľadáme reštauráciu. Pri vchode nás uvíta čašník bezchybnou nemčinou. Zariskujeme a prihovoríme sa mu po slovensky: „Máme stretnutie s Katkou Húskovou.“ „Nech sa páči, poďte za mnou,“ odpovedá.

Manažérka pôsobí rozhodne a rázne, rozpráva príjemným hlasom. Vzbudzuje prirodzený rešpekt, no kolegovia sú v jej blízkosti uvoľnení.

Hovorí, že do gastro biznisu sa dostala, až keď mala 28 rokov. „Bola som v Londýne, kde som študovala. Začala som si privyrábať ako čašníčka. Po čase som sa rozhodla, že školu preruším a odišla som pracovať na výletnú loď. Na to veľmi rada spomínam, bol to môj prvý kontakt s mega-gastrom.“

Pracovala pre Disney Cruise Line. Je to gigantická zaoceánska loď, ktorá má trasy takmer po celom svete. Všetko, čo je od Disney, musí byť okúzľujúce – taká je ich filozofia. Rovnaká bola aj Katkina práca. Na lodi pre 4500 pasažierov bolo 1000 členov posádky, ktorí sa starali o ich komfort. Na takú prácu vás musia riadne pripraviť.

„Pre mňa, ako pre dievča zo Žiaru nad Hronom, to bolo jednoducho úžasné. Ani mi nenapadlo, že raz skončím v Amerike. Tam som sa naučila, ako sa pre hosťa robí wow-efekt.

Na začiatku sme museli ísť do Disney University na Floride, kde nás týždeň trénovali. Potom sme boli tri dni v Disneylande, ktorý sme museli okúsiť ako bežní návštevníci. Ďalšie dva týždne sme prechádzali intenzívnymi tréningami. To boli moje základy pre to, ako sa správne robí gastro.“

Katku počúvame s otvorenými ústami. Málokto dostane takýto ostrý tréning hneď na začiatku svojej kariéry – a navyše plný zážitkov.

„Mali sme možnosť vidieť aj backstage. Tam napríklad neexistuje odpad – pod celým parkom je infraštruktúra, ktorá automaticky vyprázdňuje koše. Ďalšia zaujímavosť je, že nikto nesmie vedieť, kto je Mickey Mouse. Ani my ako crew sme to nikdy nevideli. Vždy mal dvoch ochrankárov, ktorí ho privádzali a odvádzali po tajných chodbách,“ spomína Katka. Toto všetko sa deje pre to, aby sa zachovalo tajomno okolo hlavného maskota.

Neskôr sa vrátila do Európy, kde pracovala v podobných konceptoch. V Nemecku v zábavnom Europa parku, taktiež vo Švajčiarsku, či na riečnej výletnej lodi vo Francúzsku. „Tam bol takisto servis na vysokej úrovni, gastro rovnako.“

Po dlhom čase na cestách bola pripravená zakotviť doma. To bolo pred 4 rokmi, kedy prišla do Medusy.

Tvrdí, že koncept wagamama jej veľmi vyhovuje. Medzi základné hodnoty wagamama patrí kaizen – je to japonský štýl manažmentu, ktorý sa snaží o neustále zlepšovanie na všetkých úrovniach. Od umývača riadu až po šéfkuchára. To sa napríklad prejavuje aj v štýle obsluhy – čašníci nie sú strojení a strohí. Práve naopak, snažia sa o to, aby sa čo najviac naladili na zákazníkovu mentálnu vlnu.

Zdá sa, že nielen Katka sa stotožnila s touto filozofiou. Šéfkuchár tejto prevádzky, Peter Macko, nedávno získal ocenenie Headchef of the year.

„Peter toto ocenenie dostal za veľký prínos pre team aj samotnú wagamama,“ vysvetľuje. Spomína jeho vysoké nasadenie, obetavosť aj perfekcionizmus. Prevedie nás po dokonale čistej a upratanej kuchyni. To sa napríklad prejavuje aj v tom, že head chef príde kedykoľvek na floor a pomáha spratávať stoly.

Dokonca sa dozvieme, že aj samotná generálna manažérka musí vedieť pripravovať jedlá z wagamama menu.

„My tu pomáhame všetci všade. Sous-chef pokojne príde za bar a pomáha s nápojmi.“

Zmanažovať toto všetko nie je len tak, obzvlášť, keď sa vám počas obeda nahrnie 200 hladných shopoholikov. Ale Katku jej práca napĺňa. Hovorí, že až nedávno sa naučila oddychovať. Najradšej doma s rodinou, v Tatrách, či pri knihe. Romány pre ženy ju nebavia, radšej siahne po motivačnej literatúre.

Keď si chce dať drink s priateľmi, neodmietne domácu maďarskú pálenku. „Možno by si od človeka z gastra čakal inú odpoveď, ale mne to naozaj chutí,“ hovorí s úsmevom. Z tmavého alkoholu si dá rada koňak.

Rekapitulujeme si, čo všetko sme sa počas rozhovoru dozvedeli a nedá nám nespýtať sa: „Svoju históriu popisuješ veľmi jednoducho, ale verím, že si to vyžadovalo veľkú odvahu – zrazu sa vybrať na zaoceánsku loď, napríklad. Spomenieš si na niečo, čo bolo pre teba extra náročné?“

„Všetko! Každý jeden krok… Ale ja by som to nedramatizovala. Netreba rozmýšľať, či sa bojíš alebo nebojíš. Ako tam bude, zistíš, keď tam budeš. Keď sa chceš posúvať, inak, ako krokom do neznáma sa to nedá dosiahnuť,“ odpovedá Katka.

Je to človek na správnom mieste. Vie si zachovať chladnú hlavu a má kopec skúseností, z ktorých môže čerpať aj počas hektických dní. „Každý deň v gastre je iný a to ma na tom baví. Tu som sa našla. Veľmi sa mi tu páči.“