V PRIMI sa čašníci musia obracať

2. júna 2018

Primi Eurovea sme už spomínali vo viacerých článkoch – Tomáš Holec sem chodí tvoriť nové drinky, spotrebuje sa tu najviac čerstvých domácich cestovín vyrobených v Kubu a čašníci považujú túto prevádzku za obrovskú výzvu.

Igor Horváth práve v Primi Eurovea pracuje ako čašník a someliér. Vraví, že vzťah k vínu má už od hotelovej akadémie. Profesionálne sa mu začal venovať približne pred dvoma rokmi – jeho someliérskym mentorom je Vlado Hronský, s ktorým sme sa o tejto výnimočnej profesii rozprávali v tomto článku.

Pýtame sa, či si myslí, že dobré víno musí byť drahé. „Nie, nie, nie. Nemôže byť lacné, ale to najdrahšie nie je automaticky najlepšie. Víno má širokú paletu chutí, vôní a každý z nás má inak nastavené zmysly. Či je človek fajčiar, nefajčiar, či je mäso, neje mäso, to všetko vplýva na to, ako máme nastavené chuťové bunky. Každý z nás si môže chuť vína nájsť úplne inde.“

On osobne má zo slovenských vín najradšej tie z vinárstva Tajná. S nadšením nám rozpráva o ich šumivých vínach, ktoré môžu konkurovať aj Proseccu. Zo svetových má rád vychladené Pinot Grigio, červené Barolo či novozélandské Sauvignony. Na Nový Zéland sa túži ísť pozrieť aj osobne.

Vladovu školu je cítiť aj v tom, že Igor o sebe hovorí, že má rád dobré veci a užíva si život. Okrem vína Igor obľubuje cestoviny a ryby, mäso mu nechutí. Nie je militantný vegetarián, jednoducho sa mäsa objedol. Zdá sa, že neobsedí, srší z neho energia, gestikuluje.

V práci je na nohách celý deň a obslúži aj 150 hostí, hovorí však, že ho to nevyčerpáva. Nemá rád, keď je málo roboty, lebo potom sa mu vlečie deň a je unavený viac, ako keď celý deň behá od stolu k stolu.

Pôsobí extrovertne, je zhovorčivý a usmiaty. Profesionál. Vraví, že ostychu sa zbavil ešte na strednej škole. „Krstná mama mala v Trnave vinárničku a ja som tam často chodil brigádovať. Behal som po víno do skladu, obsmŕdal som na rajóne. Tam som stratil ostych a hotelová akadémia z toho vzišla ako prirodzená voľba.“

Pýtame sa, či si myslí, že čašník musí byť extrovert. „Nájdu sa takí aj takí. Každý zákazník vyžaduje iný prístup. Ja osobne mám najradšej zákazníkov, s ktorými sa môžem aj porozprávať. Keď prídete do reštaurácie, zaslúžite si nejakú pozornosť a trocha dobrej nálady.“

Hovorí, že za svoju prax sa už naučil odčítať, ktorého hosťa trochu pozornosti poteší a ktorý preferuje menej komunikácie. Človeku, ktorý začína pracovať v gastre, by Igor poradil nájsť pokoru, pripraviť si pevné nervy a doniesť si kúsok dobrej nálady. „Vtedy nemôžete byť neúspešní,“ tvrdí.

Vo voľnom čase sa Igor stretne s priateľmi v Riu alebo v La Pale, v kine si pozrie Avengerov. Tvrdí, že v práci je šťastný a absolútne mu to veríme. Vraví, že keď si večer líha do postele, chce mať pocit, že jeho deň mal význam.