„Ak nerobíte svoju prácu s radosťou, hľadajte ďalej,“ radí trénerka personálu

22. októbra 2019

Z usmievavej Ediny srší pozitívna energia už z diaľky. Kráča svižne, usmieva sa. Keď začneme nahrávať rozhovor, prizná sa, že má trému, no nebadať to na nej.

Ako sama hovorí, pre prácu čašníčky sa narodila a teraz jej rajón trochu chýba. Pred pol rokom sa totiž stala trénerkou personálu a väčšinu času trávi v kancelárii.

Edina sa v gastre pohybuje od svojich pätnástich rokov – vyučila sa za čašníčku v Rimavskej Sobote. Po škole vystriedala pár podnikov, no niečo ju ťahalo preč z mesta. „Zobrala som všetky zarobené úspory a vydala som sa do pre mňa úplne neznámej Bratislavy,“ priznáva. Spýtala sa na prácu v prvom podniku, ktorý uvidela, a už na druhý deň tam čapovala pivo.

Na svoju prvú prácu v Bratislave ale nespomína v dobrom. Šéf sa k zamestnancom správal úplne bez rešpektu. „My sme tí ľudia, ktorí sa starajú o zákazníkov. Napriek tomu nám nikdy nedával najavo, že sme dôležití,“ spomína. Aj keď Edina robila to, čo ju baví, necítila sa v týchto podmienkach šťastná.

Z gastro priemyslu však odísť nechcela ani po nepríjemnej skúsenosti. Čo presvedčilo vydržať? Odpovedala nám jasne – miluje svoju prácu:

„Neskôr som pochopila, že nebol problém vo mne, ani s gastrom ako takým. Bolo to len a len zlým prístupom v podniku a ten stačilo zmeniť.“

Už od malička vedela, že to je práca pre ňu. Obdivovala čašníkov, koľko tanierov vedia odniesť a páčilo sa jej, že sú stále medzi ľuďmi a nikdy sa nenudia. „Som dosť energická žena, potrebujem pohyb a milujem ľudí. Bez toho by som nemohla fungovať,“ hovorí.

A je to na nej vidieť na prvý pohľad. Z nešťastnej krčmy jej kroky viedli do shisha baru, ktorý sa nachádzal hneď vedľa Ria na Hviezdoslavovom námestí. Vďaka tomu sa spoznala s manažmentom a čašníkmi z Ria, a keď znova zatúžila po zmene, stačilo zaklopať o dvere ďalej.

„Toto považujem za svoje najlepšie rozhodnutie v živote. Neľutujem,“ hodnotí spätne. V Riu vedeli, že je šikovná a pracovitá, preto s jej prijatím do tímu neváhali. Mala skvelých učiteľov, ktorí v nej videli potenciál a Edina konečne pocítila, že si ju v podniku vážia: „Vedeli oceniť moju prácu, povedať ďakujem a prosím. Ľudia si myslia, že je to samozrejmosť, no nie je to tak všade.“

Keď po troch rokoch dostala od manažmentu ponuku, myslela si, že pôjde o post floor manažérky. Ponúkli jej však miesto trénerky v Medusa Academy. „Padla mi sánka a bola som na seba nesmierne hrdá,“ spomína Edina.

„Čo je úlohou trénerky?“ pýtame sa.

„Máme štvorčlenný tím – našou prácou je školenie nového, ale aj súčasného personálu a vytváranie testov. Tie slúžia aj ako odmeňovací systém, čiže za svoje vedomosti môžu dostať odmenu. Taktiež chodíme do prevádzok a robíme audit – zisťujeme či všetko funguje tak, ako má a kontrolujeme dodržiavanie pravidiel.“

Nových kolegov trénuje priamo na prevádzke. Snaží sa vytvoriť uvoľnenú atmosféru, začínajú zľahka. Musia spoznať jedlá, číslovanie stolov a chod celej prevádzky. Potom už len stačí prejsť testom.

Podľa nej závisí len na človeku, ako rýchlo sa do toho dostane. Niekomu to trvá tri dni, inému tri týždne. Nás zaujíma či majú vyučení čašníci výhodu. „Určite áno. Majú už osvojené základné vedomosti a naučené správanie.“

Hovorí, že nováčikovia sa často boja, že sa potknú a oblejú zákazníka. Spýtali sme sa, ako to berie, keď sa tak náhodou stane. „Normálne. Každý sme začínali a nik sa nenarodil dokonalý a múdry,“ odpovedá pokojne. Dôležitejšie je pre ňu to, aby nových ľudí práca bavila. „Na čašníkoch je vidieť, koho to napĺňa, a kto to robí ako z núdze cnosť. A čo je dôležité, pociťujú to hlavne zákazníci.“

Vysvetľuje nám, že audit je o niečom inom. Treba odkontrolovať všetko. Otváracie hodiny, personál, interné záležitosti, čistotu, fungovanie prevádzky počas prime timu aj plnenie stanovených pravidiel čašníkmi. Medzi týmito dvoma hlavnými zložkami jej práce vidí Edina jasný rozdiel.

„Vyžívam sa v tom, keď zaúčam, školím a pomáham ľuďom. Pri audite som vtedy tá zlá, ktorá všetko vidí, kontroluje, sleduje a spíše.“ Vzápätí so smiechom dodáva: „Nechcem byť taká, no musím.“ Napriek tomu svoju prácu považuje za druhý domov.

Na otázku, aké sú jej silné stránky by sme si vedeli odpovedať aj sami: je usmievavá, komunikatívna, energická, má rada ľudí a nikdy nevidí problém, hľadá riešenie. Potvrdila nám to. Čo by však na sebe chcela zlepšiť? „Vôbec nie som technický typ. Musím si k počítačovým programom vytvoriť vzťah“ priznáva.

Na záver sme pýtali na jej voľný čas a koníčky. Je jasné, že Edina neobsedí a preto nás jej spôsob oddychu od práce neprekvapil. Posilňovňa. „Nie som ten typ, ktorý zapne televíziu a spraví si pukance.“